SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

Slovensko ústami mnohých odborníkov, politikov ( aj pseudo…..) niekoľkokrát vo verejnom priestore deklarovalo, že sme v objeme zásob vody na popredných miestach vo svete.  Najmä politici bez odborného zázemia častokrát verejne reprodukujú údaje bez overených faktov. 

Slovensko je vďaka svojej geografickej polohe takmer v strede Európy, kde sa stretáva niekoľko povodí riek, ktoré svojimi recipientmi výdatne zásobujú vodou povodia v danom regióne lídrom v európskych zásobách.

Faktom však je, že vodou ako základnou zložkou pre život, na ktorú podľa Charty OSN má každý človek na planéte Zem nárok, sa práve jedna z organizácií OSN – UN WATER zaoberá.  Na základe každoročného hodnotenia svetových zásob je prehodnocovaný rebríček zásob pitnej vody podľa štátov.  Uvedená organizácia chystá Globálnu konferenciu o vode 2026, ktorá od Októbra tohto roku bude prebiehať online a v dňoch 2. až 4. decembra 2026 sa uskutoční v Senegale. 

Len pre zaujímavosť rebríček z roku 2023 bol – 1, Brazília – kde vody rieky Amazon výdatne zásobujú jazerá a najmä podzemné vody.

2, Kanada – známa svojimi rozsiahlymi lesmi, ľadovcami a jazerami. Má veľké množstvo sladkej vody v podobe riek, ako je Mackenzie alebo Svätý Vavrinec, a tiež obrovské jazerá, ako je Hurónske jazero a Veľké jazero.

3, Rusko v kontexte jeho geografickej polohy – rozsiahli pás východnej, severnej Ázie, veľkú časť Európskeho územia a rôznorodosť ďalších geografických oblastí má bohaté zásoby pitnej vody. Obrovská sieť riek s mohutným sekundovým prietokom a zároveň najhlbšie sladkovodné jazero – Bajkalské jazero radí Rusko na 3. miesto.

V tomto kontexte patrí Slovensko určite k lídrom v zásobách v Európe. Ako píšem, svetové organizácie pravidelne uvedené rebríčky vyhodnocujú.  Na Slovensku sa uvedenej problematike hlbšie venuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Všetky svetové organizácie vrátane Európskej únie a vo výkone Európska komisia apelujú na členské štáty na výraznú ochranu všetkých zdrojov pitnej vody vrátane jej logistiky, budovanie aktívnych a pasívnych prvkov zadržiavania vody v prírode.

Slovenská republika napriek spomínanej výbornej geografickej polohe, zásobami vody v budovaní aktívnych alebo pasívnych prvkov zadržiavania vody v prírode doslova zaspalo pred 30 rokmi, resp. posledné dielo, ktoré je zdrojom pitnej vody a výrazným regulátorom spodných vôd je Vodné dielo Gabčíkovo.  Následne sa individuálne snažil riešiť problematiku lokálnymi stavbami Ing. Michal Kravčík.  Bohužiaľ MŽP SR si dlhodobo neosvojilo tému budovania vodozádržných opatrení.  Tak ako pri iných odvetviach musím skonštatovať, že toľko omieľané „investičné dlhy“ sa slovenskej vody dotýkajú najviac. Nie len pri vodozádržných opatreniach ale najmä na sanácii , údržbe všetkých vodných tokov.  Uvedené neznamená len priebežná kontrola hrádzí a ich údržba.  Je to v prvom rade priebežné čistenie prietokového recipientu, kde nánosmi vznikajú rozdiely v rýchlosti prietokov, čo spôsobuje vybreženie a povodne , alebo ako v prípade Domaše aj vysychanie nádrže z dôvodu, že prítoky namiesto voľného priechodu pri nízkych hladinách vsakujú do okolia . Bolo by zaujímavé porovnanie výšky vyplatených povodňových náhrad s prípadnou priebežnou investíciou do súčasných vodných tokov.

Len pre ilustráciu Slovenská republika prostredníctvom svojich zástupcov v EP a EK sa zaviazala  priebežne plniť niekoľko opatrení pri zmenách klimatických pomerov v Európe a vo svete, kde opatrenia pri logistike vody hrajú výraznú úlohu.

Tieto opatrenia na zadržiavanie vody v rámci adaptácie na zmenu klímy využívajú riešenia založené na prírode – Nature-based Solutions (NBS), ako sú zelené strechy, dažďové záhrady a priepustné chodníky v osadách, spolu so stratégiami na úrovni krajiny, ako je obnova mokradí, implementácia ochrany pôdy a zalesňovanie. Tieto opatrenia zvyšujú schopnosť ekosystémov pomaly ukladať a uvoľňovať vodu, čím vyrovnávajú nedostatok a prebytok vody, čo pomáha predchádzať povodniam, dopadom sucha a dopĺňať podzemnú vodu a zároveň zlepšuje biodiverzitu a mikroklímu. Opatrenia sa prijímajú podľa charakteru využitia:

V zaľudnených lokalitách – mestá, obce, osady:

Zelená infraštruktúra – Zelené strechy sú extenzívne alebo intenzívne zarastené strechy, ktoré absorbujú a zadržiavajú zrážky.

Priepustná dlažba umožňuje dažďovej vode prenikať do zeme namiesto odtekania, čím sa znižuje množstvo povrchovej vody.

Dažďové záhrady a údolia sú zarastené priehlbiny, ktoré zhromažďujú, filtrujú a infiltrujú odtok.

Zachytávanie vody a vsakovanie:

Zachytávanie dažďovej vody na neskoršie použitie. Retenčné nádrže a vsakovacie priekopy riadia a zadržiavajú odtok dažďovej vody, čo umožňuje jej pomalé vsakovanie do zeme.

Obnova mestských kanálov. Obnova prirodzených brehov riek a meandrov v mestských oblastiach pomáha riadiť záplavové vody.

V krajine:

Poľnohospodárske postupy:

Postupy ochrany pôdy ako je striedanie plodín a mulčovanie, zlepšujú schopnosť pôdy absorbovať vodu. Obnova lúk a pasienkov a výsadba ochranných pásov zlepšujú zadržiavanie vody.

Lesníctvo a zalesňovanie:

Zalesňovanie v povodiach proti prúdu pomáha zachytávať zrážky. Súvislé lesníctvo a mestské lesy a parky  prispievajú k celkovému zadržiavaniu vody.

Obnova ekosystémov:

Obnova mokradí, jazier a riek  zvyšuje ich kapacitu na zadržiavanie vody. Vytváranie malých umelých mokradí a nádrží v opustených oblastiach, ako napríklad v projekte LIFE-MICACC v Maďarsku, môže tlmiť prebytočnú vodu a pomaly ju uvoľňovať na doplnenie podzemnej vody.

Premena využívania pôdy:

Premena pôdy na podporu kvality vody a cieľov zadržiavania vody môže zahŕňať stratégie, ako je výsadba ochranných pásov. Na Slovensku máme v súčasnosti viac ako 500 tis. ha nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Napriek tomu sa nenašiel dôvod na opatrenia, ktoré by výrazne dopomohli k logistike vody alebo inému využitiu, ktorý by prispel o obnovuje vodných  cyklov vyrovnávaním období prebytku a nedostatku vody. Dopĺňania  zdrojov podzemnej vody.

Zlepšuje mikroklímu odparovaním. Zmierňuje dopady povodní  a sucha. Podporuje biodiverzitu vytváraním biotopov.

Toto je minimum na to aby sme chránili vodu, zadržali vodu a zároveň mali pod kontrolou logistiku jej využitia.  Tak ruku na srdce – čo z toho robíme posledných 30 rokov.  MŽP v rámci EIA posudzuje projekty, ktoré svojou povahou môžu narušiť biodiverzitu alebo makro/mikro biotop danej lokality.  Ale ani novo prijaté stavebné zákony nemyslia v súlade s týmito pravidlami, na ktoré pristúpila SR v rámci svojich záväzkov voči EÚ.  MŽP tak koná v zmysle platných predpisov, čo častokrát vzbudzuje nedôveru obyvateľstva.

Keďže som z Nitry, tak ako príklad uvediem rekonštrukciu mestského parku na Sihoti. MsÚ v Nitre vynaložil na rekonštrukciu 6 mil. € všetko z eurofondov, okrem vodopriepustných chodníkov z uvedených kritérií nespĺňa ani jedno. Žiadne zelené strechy na zástavbe – ani novovybudovanej. Park vzhľadom na vysokú hladinu spodnej vody z dôvodu blízkosti rieky a zádržnej hate pred Hydrocentrálou, trpí častými záplavami po výdatných dažďoch.  Napriek tomu nik nemyslel na aktívne zadržanie práve tejto vody s následným využitím na závlahy alebo ako splachovaciu vodu vo vybudovaných sociálnych zariadeniach. Park o rozlohe 20 hektárov by pri uvedených opatreniach plnohodnotne zásobil prípadnú podzemnú nádrž (aj niekoľko) a zároveň vhodným rozvodom zavlažoval svoje porasty alebo novovybudované kvetinové záhony.  Ku podivu rekonštrukcia bola vyhodnotená ako Stavba roka za revitalizáciu i keď nespĺňa ani kritériá, ktoré sa SR zaviazala plniť. A to v tom prípade, že neboli do rekonštrukcie zahrnuté narušené brehy veľkej Hangócky. Tu si podľa vyjadrení kompetentných osôb z radnice niekto mýli abrazívnu činnosť vody s erozívnou činnosťou. Stavba z eurofondov nespĺňa ani základné požiadavky EK na vodozádržné opatrenia. Možno preto, že SR uvedené kritériá ešte neimplementovala do svojho právneho poriadku. A možno preto si niektorí investori dovoľujú v SR ničiť a narúšať prírodu, pretože konajú v súlade s nedokonalou legislatívou v oblasti aktívnej ochrany vody.

Toľko prvá časť v tematike vodozádržných opatrení.  Ďalej sa budem venovať porovnaniu uvedených opatrení v okolitých štátoch alebo vybraných štátoch s možnou implementáciou na Slovensko.

Autor je signatár kompletnej projektovej dokumentácie Protipovodňovej ochrany Bratislavy na ľavej strane Dunaja od sútoku Moravy až po Vlčie hrdlo.