SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

Začiatkom júna tohto roku som bol pozvaný na stretnutie Národného smenu Slovanov – Slovan, ktoré sa konalo v Nitrianskom Rudne. Keďže som mal možnosť vystúpiť, tak okrem slovanských tém, boli spomínané aj historické a súčasné európske témy, ktoré majú značný vplyv aj na Slovensko, keďže sme členmi únie ale najmä členmi eurozóny. Dovolil som si pomenovať niektoré vnútroštátne problémy Francúzska, ktorými som disponoval na základe mojich osobných kontaktov s priateľmi ešte z 80-tych rokov … Moje júnové vystúpenie bolo v čase, keď slovenské mienkotvorné médiá ešte neprinášali žiadne podrobné informácie o dianí vo Francúzsku.  Neskôr prišli strohé informácie o pouličných nepokojoch ale najmä o páde Francúzskej vlády. A nie jednej. Nepokojnú (veľmi mierne a kultivovane povedané) situáciu v uliciach sa prezident Macron snažil vyriešiť vymenovaním nového kabinetu. Ten však vydržal len niečo cez 20 dní a následne ďalší pokus vydržal len „rekordných „ 12 hodín, kedy poverený premiér ani nezostavil vládu.  Francúzi sa búria z niekoľkých dôvodov. Sú to najmä sociálne reformy s ekonomickými dopadmi, je to migrácia, a najmä nesúhlas s výdavkami na zahranično – politickú orientáciu, ktorá má vplyv na ekonomickú situáciu štátu s dopadmi na obyvateľstvo a podnikateľský sektor, energetickú bezpečnosť a vnútroštátnu bezpečnosť.  Ja som to v júni v Nitrianskom Rudne pomenoval ako latentná, niekedy skrytá a niekedy otvorená občianska vojna.

Tento stav dlho nenechal chladné ani svetové ekonomické a ratingové agentúry.  V piatok 17.10. 2025   Agentúra Standard & Poor’s  oznámila, že znižuje rating Francúzska z AA- na A+ (so stabilným výhľadom) s tým, že „napriek predloženiu návrhu rozpočtu na rok 2026 tento týždeň zostáva neistota ohľadom francúzskych verejných financií vysoká“.  Riziko kreditného zhoršenia v roku 2025 vyhodnotila aj agentúra Fitch, ktorá  znížila Francúzsku úverovú známku na A+ kvôli rastúcemu dlhu, vysokým deficitom a politickej nestabilite. Agentúra  S&P  pritom predpovedá dlh až 121 % HDP do roku 2028. 

Nový minister hospodárstva Roland Lescure reagoval v sobotu ráno na zníženie  ratingu Francúzska agentúrou Standard & Poor’s , ktoré sa neočakávalo skôr ako koncom novembra. Ide o nové varovanie po znížení ratingu Francúzska agentúrou Fitch. Pre nového šéfa Bercy, ktorý toto oznámenie „berie na vedomie“ , je to „výzva k jasnosti, zodpovednosti“ , ale predovšetkým „výzva k vážnosti“ , povedal pre Franceinfo.

„Toto je už tretie zníženie ratingu za rok. Nemôžeme tento mrak ignorovať. V podstate je to mrak, ktorý prispieva k už aj tak dosť pochmúrnej predpovedi počasia ,“ pokračoval. Agentúra Standard & Poor’s v piatok oznámila, že znižuje rating Francúzska  a odhaduje, že „napriek prezentácii rozpočtového projektu na rok 2026 tento týždeň zostáva neistota ohľadom francúzskych verejných financií vysoká . “  „Mal som možnosť potvrdiť naše odhodlanie splniť cieľový deficit vo výške 5,4 % HDP do roku 2025. Agentúra sa na to tiež odvoláva ,“ povedal Roland Lescure. Agentúra Standard & Poor’s skutočne odhadla, že cieľový deficit vo výške 5,4 % HDP bude tento rok splnený. Nezhoduje sa však s vládou, pokiaľ ide o cieľ 4,7 % plánovaný na budúci rok, namiesto toho počíta s 5,3 %.  ( zdroj – https://www.lefigaro.fr/conjoncture/dette-pour-roland-lescure-la-degradation-de-la-note-de-la-france-par-s-p-est-un-appel-a-la-lucidite-20251018)

Keď Francúzsky premiér Sébastien Lecornu nečakane rezignoval krátko po oznámení zloženia kabinetu. Politická neistota okamžite zasiahla finančné trhy.  Index CAC 40 sa prepadol o 1,3 percenta, čím sa stal najhoršie fungujúcim indexom v Európe. Bankové tituly BNP Paribas, Société Générale a Crédit Agricole stratili tri až štyri percentá. Akcie spoločností so strednou kapitalizáciou oslabili o 2,6 percenta, čo je najväčší denný pokles od apríla. Širší index STOXX 600 klesol o 0,3 percenta a nemecký DAX sa mierne oslabil.  Uvedené turbulencie na francúzskej politickej a ekonomickej scéne majú vplyv aj na stabilitu Eura. Euro kleslo o 0,2 percenta na 1,172 USD/EUR. Podľa analytičky Danske Bank Kirstine Kundby-Nielsenovej výnosy francúzskych dlhopisov budú vyvíjať tlak na kurz eura, keďže parlament nie je ochotný schváliť rozpočet.  Francúzsko  má najväčší deficit v eurozóne, takmer dvojnásobok limitu EÚ na úrovni troch percent HDP. Za posledný rok malo už troch premiérov, no žiadny nedokázal presadiť rozpočtové opatrenia bez väčšiny v parlamente.  A tu je kameň úrazu. Francúzsky parlament má problém schváliť rozpočet na rok 2026, čo povedie k ďalšej nestabilite s odrazom na celú EÚ.  Domáce mienkotvorné ekonomické zdroje uvádzajú aj príčiny súčasného stavu.   Dlh sa zvyšoval v dôsledku rozsiahlych stimulov počas pandémie COVID‑19, zvýšených výdavkov na sociálne a zdravotné služby a rastúcich úrokových sadieb. Už rozpočet v roku 2024 vykázal deficit 5,8 % HDP. Francúzska vláda stanovila cieľ znížiť deficit a stabilizovať dlh v budúcich rokoch — avšak so značnou neistotou. Predpoklad vývoja HDP pri súčasnej politickej situácii je skôr pesimistický, tak isto aj zníženie verejného dlhu. 

Nižšie je ilustratívny (nemusia byť presné čísla) vývoj pomeru dlhu k HDP do roku 2030:

V tomto pesimistickom rámci by Francúzsko mohlo o pár rokov prekročiť 130 % dlhu/HDP, ak by sa vývoj nelimitoval.  K tomu však treba stabilnú vládu, ktorá bude mať oporu v Parlamente.  Vládu, ktorá bude mať silu presadiť všetky konsolidačné opatrenia vo všetkých sférach.  Len predpokladané zvýšenie odchodu do dôchodku s hranicou veku 65 rokov vyháňa Francúzov do ulíc.   Francúzi nevolajú len po novej vláde ale silnejú hlasy najmä po novom prezidentovi.

Francúzskom v súčasných dňoch otriasa aj kauza okolo banky BNP Paribas.  Porota v New Yorku v piatok uznala francúzsku banku BNP Paribas za spoluvinnú  na zverstvách v Sudáne tým, že sa zúčastnila na obchodných transakciách, z ktorých výnosy financovali armádu a milície režimu Omara al-Bašíra.  ( zdroj – https://www.lefigaro.fr/societes/bnp-paribas-reconnue-complice-des-exactions-au-soudan-par-un-jury-new-yorkais-20251017) …… nuž čo povedať? Nie je to prvýkrát, však?

Ďalší vypuklý problém zamestnávajúci médiá je – „Rezignácia, vnútorné nezhody vo francúzskom mliekarskom priemysle, ktorý je  na pokraji kolapsu“ . Výrobcovia a družstvá na jednej strane a súkromní výrobcovia na strane druhej sú v spore. Prezident medziodborovej organizácie v stredu rezignoval.  Rozpočtové rozdiely často odrážajú oveľa hlbšie rozdiely. Platí to pre štát, ale aj pre medziodborovú mliekarenskú organizáciu  ( Cniel), ktorá by sa mohla ocitnúť bez rozpočtu na rok 2026. Tento scenár je na stole od stredajšej rezignácie jej prezidenta Pascala Le Bruna. Rezignácia je nátlakový krok, keďže rôzne zainteresované strany sa nezhodujú v názore na príspevky, ktoré sa majú platiť do ročného rozpočtu vo výške 37 miliónov eur.  Bitka sa odohráva medzi súkromnými výrobcami mliečnych výrobkov (Lactalis, Danone, Savencia, Bel atď.) na jednej strane a farmármi a družstvami na strane druhej. „ Toto leto sme sa dohodli na znížení nášho podielu na 66 % v porovnaní so 75 %, ktoré sme mali predtým, ale výrobcovia to nakoniec odmietli. Ak to takto bude pokračovať, od 1. januára už nebudeme mať medziodborovú organizáciu ^, “ obáva sa Yohann Barbe, prezident Národnej federácie výrobcov mlieka (FNPL).  (zdroj – https://www.lefigaro.fr/societes/demission-desaccords-internes-la-filiere-laitiere-francaise-au-bord-de-l-implosion-20251017)  A čo u nás doma? Spoľahneme sa na Lídl, Kaufland a Tesco….?

A ešte jeden príklad z Francúzska – „Súd nariadil spoločnosti TotalEnergies demontovať svoj terminál LNG v Le Havre“  . Včerajšie Le Figaro prinieslo správu o piatkovom verdikte súdu ohľadne neoprávnenosti vytvorenia prenosného skvapalňovacieho zariadenia umiestneného na lodi.         Environmentálne skupiny vyhrali svoj prípad po dlhom právnom spore. Spoločnosť bude musieť v októbri  demontovať loď Cape Ann vybavenú zariadením na spätné splyňovanie, ktorá kotvila v prístave Le Havre.  Víťazstvo pre občanov, porážka pre TotalEnergies. Rozhodnutie správneho súdu v Rouene prinúti spoločnosť TotalEnergies vyradiť z prevádzky svoj plávajúci terminál LNG v Le Havre po dlhom právnom spore, ktorý viedli environmentálne skupiny a občania regiónu, bolo oznámené v piatok. Loď Cape Ann vybavená zariadením na spätné splyňovanie zakotvila v prístave Le Havre v októbri 2023 s cieľom zabezpečiť dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do krajiny. O jej inštalácii sa rozhodlo v roku 2022 v kontexte vojny na Ukrajine a obáv z nedostatku energie.  (zdroj – https://www.lefigaro.fr/societes/la-justice-ordonne-a-totalenergies-de-demanteler-son-terminal-methanier-au-havre-20251017)  Tu je odpoveď všetkým, ktorí sa snažia zachrániť aj na Slovensku prírodu, pôdu a vodu pre budúce generácie, že snahy a boj nie vždy je márny.  Ešte tak zapojiť do procesu slovenské súdnictvo.

Uviedol som zopár príkladov zo štátu, ktorého ekonomika je druhá najväčšia v rámci EÚ.  Napriek tomu som sa u nás nedočítal žiadne podobné informácie.  Mám za to, že najmä v tejto dobe – pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2026, by malo MF SR predstaviť okrem reštrikčných konsolidačných opatrení aj tzv. plán „B“, v prípade, že najväčšie ekonomiky EÚ postihne problém domácej likvidity.  Nepredpokladám uvedený scenár v Nemecku. Dobre informované jazyky hovoria, že Nemecké MF vedie paralelné – čiže dvojité účtovníctvo a v prípade 80% zadlženia HDP celej EÚ, samo vystúpi z potápajúcej sa lode.  

Slovenská ekonomika je v porovnaní krajín V4 na tom trochu špecifickejšie. My sme jediný z V4 v Eurozóne. Pojem špecifickosť v krajnom, až núdzovom stave môže byť naša najväčšia nevýhoda. Alebo naopak, ako sa hovorí – „Pripravenému aj šťastie praje“.  Ibaže sme pripravení na krízový scenár?  Investičné zlato nemáme doma pod kontrolou. V NBS máme dočasné vedenie expirovaného guvernéra, NKÚ bije v niekoľkých rezortoch na poplach. Podobne aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.  Boj o štátny rozpočet na rok 2026 sa začína a v STVR diskutujú o ňom, politológ, historik……atď.  Politické floskuly Slovensku nepomôžu.

Autor bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmognerovej.