SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

Nie , naša ekonomika neskočila na úroveň jedného z lídrov EÚ.  Ani sme z večera do rána nenarástli – a našťastie ani dlh HDP na úroveň Francúzska. To by bolo kriku však?  Ako som  písal vo svojom predchádzajúcom blogu (https://tibordanac.blog.pravda.sk/2025/10/19/otrasy-ekonomickeho-piliera-eu-dve-ratingove-agentury-reaguju-na-francuzske-zadlzovanie-a-vladnu-nestabilitu-ma-slovensko-plan-b/), disponujem priamymi informáciami z Francúzska.  Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2026 sa z večera do rána našli traja poslanci „socialisti“, ktorí zázračne „vytrhli  tŕň z päty“  prezidentovi Macronovi.  Niečo podobné ako u nás pred časom pri hlasovaní o zmene Ústavy SR. Mimochodom osobne z uvedenou zmenou súhlasím.  Prinášam autentickú správu z jednej politickej centrály, ktorá opisuje bezprostredné reakcie verejnosti, obsahuje zároveň prieskum verejnej mienky vo Francúzsku na ďalšie pôsobenie vládnej koalície.

Cit.: –

„Zamietnutie návrhu na vyslovenie nedôvery, ktorý predložilo Národné zhromaždenie, ešte viac poodhalilo realitu systému a tých, ktorí vládnu našej krajine. Socialisti, republikáni a makronisti spojili sily, aby zachránili vládu, ktorá je na konci svojich síl , a predĺžili život umierajúcej mocnosti, ktorú francúzsky ľud drvivou väčšinou odmieta.

Tri strany, jeden cieľ: zabrániť rozpadu, zachovať si svoje kreslá a potlačiť hlas ľudu. Socialisti zradili svojich voličov bez náhrady, republikáni sa úplne rozplynuli v macronizme a Emmanuel Macron pokračuje vo svojej politike nespravodlivosti a pohŕdania.

Spoločne schválili socialistický rozpočet, ktorý zvyšuje dane o 19 miliárd eur, zavádza daň z príjmu pre 200 000 domácností s nízkymi príjmami, znižuje dôchodky o 3,8 miliardy eur a umožňuje nárast verejného deficitu o 28 miliárd eur. Medzitým ani cent úspor na štátnom plytvaní, žiadne zníženie štátnej zdravotnej pomoci (AME), žiadne opatrenie pre pracujúcich Francúzov.

Toto hlasovanie nie je voľbou presvedčenia, je to akt strachu. Strachu z ľudí, strachu z volieb, strachu zo zmeny. Socialistická strana, ľavica a makronisti majú len jednu posadnutosť: vydržať, nech to stojí čokoľvek, aj za cenu demokracie .

Francúzi však vidia jasne. Vedia, že tieto aliancie z rozumu majú len zabrániť zmenám a udržať pri moci tých, ktorí viedli Francúzsko k úpadku. Vidia rozdrobenú krajinu, dusenú daňami, zožieranú neistotou, zahltenú nekontrolovanou imigráciou. Vidia vládu, ktorej chýba legitimita, neschopnú chrániť rodiny, podporovať pracovníkov, brániť naše hranice a náš spôsob života. Ale táto zrada len posilní naše odhodlanie. Návrat k volebným urnám nie je vylúčený, len sa odkladá.

Podľa prieskumu Ifop si 66 % Francúzov želá rozpustenie Národného zhromaždenia . Ľudia požadujú právo zvoliť si stabilnú, vlasteneckú a súdržnú väčšinu, aby obnovili zdravie Francúzska. Strany systému už nebudú môcť túto túžbu odopierať.

Národný front spolu so svojimi spojencami zostáva mobilizované . Budeme naďalej brániť francúzsky ľud pred týmto trestným rozpočtom, odsudzovať tajné dohody starých strán a spájať všetkých úprimných vlastencov okolo projektu národnej obnovy.

Tvárou v tvár koalícii odriekania stelesňujeme jedinú silu pravdy, odvahy a nádeje . Zmena čaká!“

Ak ste dočítali dokonca, tak nadpis o paralele je viac ako vhodný. Dokonca podobnosť vnútroštátnych problémov nie je „čisto náhodná“ ale úplne totožná až na fakt, že u nás si ešte nikto nedovolil siahnuť na rozpočtovú položku pokrývajúcu dôchodky.  Ale jeden nikdy nevie, stačí, že sa zmení po voľbách koalícia a garnitúra zvyknutá na dotácie možno siahne na dôchodky.

Skúsme si pomenovať niektoré príčiny. Mimochodom očakával by som, že analýza príčin by mala byť základným materiálom, z ktorého vychádza jeden z mnohých materiálov  ako podklad pre zostavenie štátneho rozpočtu.

Slovensko napriek relatívne malej nezamestnanosti (taktiež nik nepomenuje dôvod – a to je znižujúca demografická krivka a nárast ľudí v dôchodkovom veku) má zhoršujúce sa pracovné podmienky, nízke mzdy, nedostatočné štipendiá na vzdelanie a nízke dôchodky, rastúce ceny, zničené systémy zdravotnej starostlivosti, či úplne zanedbaná veda a vzdelávanie. Tieto problémy sa v spoločnosti  kopia už hodnú chvíľu a žiadna vláda, na Slovensku po roku 2000, ich neriešila. Prečo po roku 2000? Prvé roky po 1989 boli pre celý východný sektor charakterizované ako transformačné. Prechod z riadenej ekonomiky pod trhovú sprevádzal chaos ale tomu sa nevyhli v žiadnom postkomunistickom štáte. S odstupom času si všetci vieme predstaviť najmä privatizačný proces úplne inak.  Slovensko však nezvládlo najmä prvé dôležité referendum. A to o neprivatizovaní strategických podnikov.  Ako z tejto slepej uličky von? Odkiaľ vziať nové pracovné miesta a vyššie platy? Čo je najväčšou hrozbou pre našu spoločnosť?  Čoraz častejšie a vypuklejšie  sa ukazuje, že tou najväčšou hrozbou pre našu spoločnosť je zriadenie, ktoré úplne potláča etiku a likviduje morálku v celej spoločnosti. Namiesto slobody nám prináša pseudoliberalizmus, ktorý nás vedie k ešte oveľa väčšiemu zotročeniu ako poznali štáty socialistického tábora.  Pretože ten súčasný ultraliberalizmus je len prezlečený fašizmus, ktorý sa všade navôkol rozširuje a stal sa pomaly „náboženstvom“ v Európskom parlamente.   Súčasný ultraliberalizmus, totiž vo svojej podstate slobodu likviduje. Nezmení na tom nič ani fakt, že samotný základ tohto pojmu pochádza z latinského „libertas“, čo znamená sloboda. Pričom jeho výklad slova Liberalizmus je politická, ekonomická a filozofická ideológia, ktorá zdôrazňuje slobodu, rovnosť a práva jednotlivca. V politickej oblasti sa to prejavuje dôrazom na slobodu prejavu, toleranciu a obmedzené zásahy štátu, zatiaľ čo v ekonomickej oblasti sa presadzuje slobodný trh, súkromné vlastníctvo a voľné zmluvné vzťahy.  Tie vzťahy, ktoré nám EÚ limituje, obmedzuje alebo zakazuje.

Vari najviac to cíti Slovenský priemysel. Niekoľkokrát bolo počuť prezidenta Klubu 500, ktorý verejne vyzýval vládnych partnerov na riešenie aktuálnej situácie. Slovenský ale aj Európsky  priemysel zažíva náročný rok, ktorý ešte viac zhoršujú obchodné vojny. Ťažký priemysel stále zápasí s drahými energiami, odvetvie elektroniky zas čelí lacnejšej ázijskej konkurencii.

Európsky priemysel už dlho bojuje s drahými energiami, lacnejšou ázijskou konkurenciou a obchodnými vojnami. Slovenským firmám situáciu ešte komplikujú vyššie dane, odvody a rastúce náklady na prácu.  Väčšina domácich odvetví priemyslu – od energetiky cez strojárstvo až po elektroniku – sa preto tento rok trápi. Manažéri firiem upozorňujú, že z najhoršieho nie sú vonku.  Zlú situáciu potvrdili aj čísla Eurostatu, podľa ktorých priemyselná výroba v auguste medziročne klesla o 6,3 percenta. Po Bulharsku ide o najväčší pokles v celej EÚ, kde priemysel v priemere rástol o zhruba jedno percento.

Nie je mojim cieľom strašiť ani fabulovať. Už vôbec nie šíriť poplašné správy. Je to reakcia na utorňajšie vystúpenie premiéra Slovenskej vlády po schválení štátneho rozpočtu, kedy sa pýtal novinárov – „aký bankrot?, kto tu šíri reči o bankrote ?“  Treba pomenovať veci pravými slovami.  Na riziká a hrozby netreba politické floskuly, politický aktivizmus a už vôbec nie prekáračky koalície s opozíciou.  Jednoducho treba počúvať osoby plne zodpovedné a tie, ktoré sú kompetentné.  Asociácia priemyselných zväzov a dopravy na stretnutí s novinármi na začiatku októbra 2025 upozornila na hroziaci úpadok slovenskej ekonomiky v nadväznosti na prijaté opatrenia vlády. Koaliční poslanci pred schváleným rozpočtom v parlamente schválili konsolidačný balíček. Súčasťou opatrení však nie sú zásadné úspory na strane štátu, ale najmä zvýšenie daní a odvodov. Balíček dokáže zvýšiť príjmy štátu, Slovensku zabezpečiť dôveru finančných trhov a vláde tak dať možnosť viac míňať a požičiavať si na chod štátnej správy, sociálne programy či štátne zákazky.

Cenou však bude podľa predstaviteľov asociácie nižšia konkurencieschopnosť domácich firiem a udusenie ekonomiky. „Toto je začiatok gréckej cesty a dopady môžu byť katastrofálne,“ vyhlásil prezident asociácie Alexej Beljajev. Beljajev je aj spoluvlastník a predseda predstavenstva jedného z najväčších slovenských priemyselných závodov – popradskej Tatravagónky. 

Viceprezident asociácie a prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek dodáva, že asociácia navrhla vláde pri príprave konsolidačného balíka v minulom aj v tomto roku opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie krajiny. Neboli však vypočuté.

Na pripravovaný konsolidačný balíček v minulosti prudko zareagovali aj ďalšie zväzy, ktoré združujú slovenské firmy – Klub 500 na čele s riaditeľom a spoluvlastníkom Železiarní Podbrezová Vladimírom Sotákom či Republiková únia zamestnávateľov. APZD je najväčšia zamestnávateľská asociácia na Slovensku – podľa vlastných údajov združuje vyše 2600 firiem, ktoré zamestnávajú približne 180-tisíc ľudí.   Dôvody, pre ktoré priemysel volá na poplach, sú zvyšovanie ceny práce, zvyšovanie výdavkov firiem na platy zamestnancov a problémy pri získavaní vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorým sa viac oplatí pracovať v zahraničí.  Cena práce na Slovensku je najvyššia z krajín V4.  Asociácia upozorňuje, že výška nákladov na výrobu a pracovnú silu už dlhšie odrádza investorov – zahraničné investície v Maďarsku, Poľsku či Českej republike sú v porovnaní so Slovenskom dvojnásobne vyššie.

Vyššie zaťaženie zo strany štátu tiež znižuje motiváciu domácich podnikateľov investovať a slabne ekonomická aktivita v krajine. Asociácia navyše upozorňuje, že nesprávne nastavené konsolidačné opatrenia bránia krajine z dlhu „vyrásť“. Nižší ekonomický výkon domácich podnikov sa totiž podpíše na výške budúcich príjmov do štátneho rozpočtu. Ešte pred rokom rátal napríklad rezort financií s tohtoročným rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 2,2 % a 2,4 % v budúcom roku. Najnovšia prognóza Národnej banky Slovenska už hovorí len o raste 0,8 % v tomto roku a pol percenta v budúcom roku.

„Ak ekonomika nerastie, dlh sa nedá zvládať. Podiel dlhu na HDP rastie, deficit neklesá a dostávame sa do negatívnej špirály. Z dlhu sa dá dostať jedine rastom. A práve ten sme zabrzdili,“ vysvetľuje prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev. 

 „Neviete si predstaviť, aká dramatická je dnes situácia v podnikoch… Robíme všetko pre to, aby sme priemysel ako-tak udržali v chode. Bude nás to stáť objemy výroby, bude nás to stáť zisky, bude nás to stáť aj zamestnancov, ale všetci sa modlíme, aby sme roky 2026 a 2027 prežili.  Ak chceme prežiť a nedostať sa na grécku cestu, musíme podporiť firmy v ekonomickom raste“ – toľko citácie tých najpovolanejších. 

Keď nebude fungovať priemysel, nebudú fungovať ani dopravcovia, stavbári a ďalšie naviazané služby, nebudú dane, teda príjmy do štátneho rozpočtu, nebude teda z čoho platiť sociálne výdavky, nebudú zarábať zamestnanci firiem, tým pádom nebudú míňať peniaze a znova prídeme o časť štátneho rozpočtu.  No a v konečnom dôsledku firmy, subdodávateľské reťazce skrachujú, pretože nebudú mať čo voziť, čo stavať a čo spracovávať.  To  nie je strašenie. To je konštatovanie najpovolanejších na Slovensku, ktorí sú zodpovední v prvom rade za zamestnanosť v regiónoch.

Autor bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmognerovej.