SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

Známe slovenské porekadlo používame často v situáciách, keď si spätne uvedomujeme, že sme vlastne naleteli alebo sa cítime oklamaný. Asi tak sa dá charakterizovať hodnotenie ekonomického vývoja „renomovanou“ americkou agentúrou  Standard & Poor’s.   Minister financií Ladislav Kamenický len niekoľko dní po schválení budúcoročného rozpočtu dostal pozitívne správy z New Yorku.  Práve v centre svetového finančníctva sídli prestížna ratingová agentúra Standard & Poor’s. Tá v piatok 24.10. 2025, po zatvorení americkej burzy oznámila, že rating slovenského dlhu ponecháva nezmenený, na úrovni A+. Podržanie ratingu pre Slovensko považujem  do istej miery za prekvapivé až podozrivé.  Agentúra Standard & Poor’s v apríli zmenila výhľad nášho ratingu na negatívny. Vtedy argumentovala, že rastúce bariéry v globálnom obchode môžu znížiť tempo hospodárskeho rastu Slovenska, čo  môže výrazne obmedziť schopnosť vlády dodržať svoje konsolidačné zámery.  Samozrejme, že bez akýchkoľvek analýz promtne reagoval minister financií – cit.:

„Potvrdenie ratingu dokazuje dôveru v to, ako vláda ozdravuje verejné financie, a to napriek ekonomickému protivetru, ktorý vanie z najvyspelejších krajín Európy, ako je napríklad Francúzsko a Nemecko, teda dvoch základných pilierov európskej ekonomiky. Slovenská vláda sa k verejným financiám správa zodpovedne a potvrdenie ratingu nám pomáha ušetriť milióny eur, ktoré tak vieme použiť napríklad v sociálnej oblasti alebo v zdravotníctve,“ uviedol v tlačovej správe minister financií Ladislav Kamenický .  Nuž ale nepovedal jednu zásadnú vec – ako technicky nám „potvrdenie ratingu pomáha ušetriť milióny eur“. Kde sa v zadĺženej ekonomike na základe slovného a písomného deklarovania ušetria milióny, ktoré nie sú virtuálne ale ich chce fyzicky vyplatiť?

Naproti tomu má opačný názor predseda  NKÚ SR ( a nie len on) Ľubomír Andrássy.  Ďalej sú to záujmové a profesné združenia, zamestnávatelia a najmä obyvatelia Slovenska. Po troch doterajších konsolidáciách už ľudia odmietajú prispievať na fungovanie štátu a hľadajú rôzne vedľajšie chodníčky. Pokiaľ ide o občanov, dostali sme sa na hranu znesiteľnosti konsolidačných opatrení.  Následkom toho je aj to, že rastie sivá ekonomika. NKÚ odhaduje  daňové úniky  vo výške 2,8 miliardy eur. Poslanci parlamentu schválili ďalšiu konsolidáciu a zákon o ŠR SR s výhľadom na jeden rok – 2026. Nikto v NR SR ani na ministerstve financií nepredložil materiál, ktorý by  zaviazal vládu predložiť strednodobú víziu konsolidačných opatrení  s dopadom na zníženie dlhu a nik nepomenoval  aké reformy ideme robiť v záujme naštartovania prorastovej ekonomiky aby sme sa v budúcnosti vyhli ďalším vlnám konsolidácie, ktorá bude opäť na pleciach obyvateľstva.

Ďalšia inštitúcia, ktorá má vážne výhrady voči spôsobu konsolidácie ale aj voči mechanikám prijímania ŠR je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.  Štátny rozpočet sa dostal do parlamentu v extrémne krátkom čase. Predtým neprebehla žiadna diskusia ani na úrovni sociálnych partnerov. Namiesto toho, aby vláda brala vážne odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), zosmiešňuje jej predsedu.  Vážený pán minister, vážení poslanci NR SR, ignoráciou inštitúcií, ktoré sú zo zákona zriadené na kontrolu a vyhodnocovanie ekonomiky SR, jej mechanizmov a jej zodpovedného používania, tak tieto inštitúcie navrhujem zrušiť.  RRZ má ročný rozpočet na rok 2025 vo výške 5,7 mil. €. Ak nik vo vláde a NR SR neberie vážne ich odporúčania a výstupy na základe dlhodobých analýz, tak financovanie takej inštitúcie považujem za mrhanie verejnými financiami. A nemyslím si to len ja.  Presne takéto hodnotenie konsolidačnej situácie poskytol aj NKÚ. NKÚ v hodnotení rozpočtu vo svojej správe uviedol, že v posledných troch rokoch niesli ťarchu konsolidácie najmä občania, zatiaľ čo štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií. Výsledkom je, že efektivita štátu sa zhoršila a Slovensko je na tom horšie ako v roku 1996. To neznie potešujúco. Naozaj sme sa, pokiaľ ide o kvalitu a efektivitu našich verejných inštitúcií, vrátili do 90. rokov?  Nehovorím to preto, že by som chcel prezentovať nejaké senzačné zistenie. Opieram  sa o relevantné a preukázateľné dáta, ktoré vychádzajú z analýz Svetovej banky a hodnotia efektivitu štátov. Slovenská republika sa v indexe, ktorý meria efektívnosť fungovania štátnych verejných inštitúcií, za dvadsať rokov výrazne prepadla, a to z hodnoty 0,8 na 0,2.  Aký to paradox však?  V apríli sme podľa S&P v negatívnom pásme, v októbri sme pomaly pochválený.  A reakcia ministra?   Nevadí, že nám pomaly nefungujú základné inštitúty štátu,  nevadí, že aj stav informatizácie na Slovensku za dvadsať rokov je asi tak ako v tých 90-tych rokoch.  Minuli sme na ňu už deväť alebo desať miliárd eur, vytvorili sme samostatné ministerstvo, ale štát a jeho základné inštitúty  sme neposunuli výrazne dopredu. Nie je to len o číslach, ale aj o praktickej skúsenosti. Je to aj o tom, ako poskytujú štátne verejné inštitúcie služby občanom, ako dlho musíte čakať na nejaké rozhodnutie, že jednej inštitúcii prinesiete občiansky preukaz, druhej nemusíte. V jednej inštitúcii pracujú s dátami z informačného systému, druhá s tým nevie pracovať, lebo je dvadsať rokov za opicami. To sa prejavuje v tom, že skoro tridsať percent rozpočtu míňame na fungovanie štátu. Jeden občan má preukaz s čipom, ďalší nemá a tak inštitúcia nemá ako načítať žiadne dáta…… A takto by sa dalo pokračovať v našom Ťapákove dokola.  Ak sa pozrieme na rozpočet verejnej správy určený na budúci rok, výdavky sú 67 miliárd eur a takmer polovicu z nich pohltí štát a štátne inštitúcie. A to, čo občan očakáva od štátu, sa nenapĺňa. Nemá kvalitné služby, nemá služby včas, a preto sme pri efektivite fungovania štátu tam, kde sme. Tu tiež NKÚ a RRZ vyzýva vládu, hovorí poslancom parlamentu, že ak chceme ďalej konsolidovať, ak chceme niečo urobiť s fungovaním nášho štátu, musíme začať od reforiem, nie od vyberania ďalších peňazí od občanov či podnikateľov. Nízka efektivita je aj výsledkom stavu informatizácie, do ktorej už štát za tie roky nalial stovky miliónov eur.  

Jedna osobná skúsenosť. Niekedy v rokoch 2000 – 2001 zavítala na Slovensko misia Medzinárodného menového fondu z Washingtonu. Pamätám si ako dnes poradu finančnej správy, kde vtedajšia ministerka financií Brigita Schmognerová poverila gen. riaditeľa vtedajšieho ÚDR  SR zorganizovať na vybranom DÚ prezentáciu fungovania daňového systému a daňovej správy v SR.  Neviem ako ale možno viac odvahy ako u ostatných kolegov alebo menej alibizmu spôsobil, že ráno o 8,00 na mojich dverách Daňového úradu I Nitra zaklopali  – Richard Fulford – Panel of Fiscals Experts,  Juan Toro – Tax administration division Fiscal affairs department a Katherine Baer – Fiscal affairs department.  Všetci International Monetary  Fund ( Medzinárodný menový fond) z Washingtonu.  Po úvodnom zvítaní a vzájomnom oboznámení, kde bolo jemne cítiť, že očakávajú pomaly „prvotnopospolnú spoločnosť“  v daňovom systéme SR som za takmer 10 hodín podrobne vysvetlil vtedajší systém od prvotného zaregistrovania FO alebo PO do registra, správu daní priamych, nepriamych, evidenciu štátnych príjmov, výkon daňovej kontroly, výkony rozhodnutia vrátane exekučných.  To všetko v časoch, keď sa aj informatizácia Daňovej správy len rozbiehala.  Sami na vlastnej koži mali možno vidieť, že aj mladá republika ešte ani nie 10 rokov po svojom vzniku vie riešiť základné potreby štátu.  Boli prekvapení a nadšení, že očakávali opak, ktorý som dokázal vyvrátiť. Dodnes mám doma uložené ich vizitky. Slovensko vtedy dospelo k uznaniu, ja som dostal pozvanie do MMF, ktoré sa nikdy neuskutočnilo. Preto je až alarmujúce počúvať, čítať, že SR po vynaložení niekoľko miliárd eur má nefungujúce informačné systémy, ktoré nepomáhajú štátu ani občanovi.

Ale nie sú to len zástupcovia štátnych inštitúcií, ktorí bijú na poplach. Niekoľkokrát som vo svojich blogoch citoval „generálov“ slovenského priemyslu alebo sa zamýšľal nad koncepčnými (neriešenými) problémami slovenského domáceho priemyslu. Priemysel je v obrovských problémoch a kríza nepoľavuje, ba naopak, stále sme nedosiahli jej dno. To sú slová väčšiny lídrov slovenských podnikov za posledné dva roky, hoci ich mnohí nebrali príliš vážne. Niektorým z nich sa totiž medzičasom podarili husárske kúsky s predajom energií, vďaka čomu dosiahli obrovské zisky. Naoko sa tak mohlo zdať, že súčasnú krízu v segmente necítia. Všeobecné štatistiky navyše neustále vylepšoval aj mohutný automobilový sektor. Tento zabehnutý model však neplatí už od apríla tohto roka. Biznis preto vykázal najhorší výsledok od marca 2024. A automobilový sektor dobieha kríza európskeho „green dealu“, čo ešte bude mať svoje následky. Nebudem konkretizovať firmu po firme. Spomeniem len jednu, ktorá drží zamestnanosť v regióne a kde jej šéf je prezident Klubu 500. Vladimír  Soták s Podbrezovských strojární žiada Fica o pomoc. Vyčíslil ďalšiu masívnu stratu, zostane v nej minimálne ďalšie dva roky.  Hutu ťahajú nadol energie aj čoraz horšie podnikateľské prostredie. Šéf spoločnosti Vladimír Soták vyčíslil, koľko by mala fabrika prerobiť v tomto roku. Na jar tohto roka boli taviace huty továrne  vyhasnuté. Dôvod? Šetrenie. Ceny energií nútia fabriku k odstávkam a vyrába sa vtedy, keď sa to viac oplatí.  To je stav provizória, improvizácie a nie systematickosti štátnej priemyselnej stratégie.  O pomoci sa nedá hovoriť vôbec.   

A do týchto informácií, ktoré poskytujú domáce kontrolné inštitúcie a generáli slovenského priemyslu príde ako blesk z jasného neba hodnotenie americkej ratingovej agentúry Standard & Poor’s, ktorá poskytne vláde SR a najmä ministrovi financií neskutočne falošné alibi.   Tak si povedzme, kto je S&P v skutočnosti a na koho hodnotenie sa veľmi mýlne odvolávame. S&P Global (predtým  Spoločnosť Standard & Poor’s) , ktorá sponzoruje množstvo ďalších trhových – a tiež prevádzkuje jednu z „veľkej trojky“ ratingových agentúr  – siaha až k investičnej informačnej službe, ktorú v roku 1860 založil Henry Varnum Poor. V roku 1941 sa pôvodná spoločnosť spoločnosti Poor’s, Poor’s Publishing, zlúčila so spoločnosťou Standard Statistics (založenou v roku 1906 ako Standard Statistics Bureau) a premenovala sa na Standard and Poor’s Corporation, poskytovateľa finančných informácií a analýz.

Index S&P 500 (SPX), predtým nazývaný kompozitný index (a neskôr kompozitný index Standard & Poor’s), bol v malom rozsahu uvedený na trh v roku 1923. V roku 1926 začal sledovať 90 akcií a v roku 1957 sa rozšíril na 500. Na rozdiel od indexu Dow Jones je index S&P 500 vážený trhovou kapitalizáciou, čo znamená, že počíta vážený priemer akcií tvoriacich index. V dôsledku toho majú akcie s vyššou trhovou hodnotou väčší vplyv na celkový index.  Spoločnosti uvedené v indexe S&P 500 predstavujú najvýznamnejšie osobnosti amerického priemyslu a pridávanie a vyraďovanie zo zoznamu často naznačuje trendy na trhu. Medzi najvýznamnejšie spoločnosti v indexe patria Apple, Inc. , Microsoft Corp. , Amazon.com a Tesla, Inc.   Index S&P 500 pozostáva z 11 sektorov: energetika, informačné technológie, spotrebný tovar, tovar pre spotrebiteľov, verejné služby, nehnuteľnosti, komunikačné služby, finančné služby, priemysel, materiály a zdravotníctvo.

Tak pán minister Kamenický, kto relevantnejšie hodnotí slovenskú ekonomiku? Agentúra v zastúpení finančných žralokov (amerických oligarchov) skrývajúcich sa za uvedenými spoločnosťami alebo domáci generáli priemyslu, vychádzajúci z každodenného života a potrieb? Alebo je to Predseda NKÚ SR s Predsedom RRZ?  Tá istá agentúra dala pár dní dozadu aj kladné hodnotenie Francúzsku s jeho dlhmi presahujúcimi už 116% HDP.  Slovensko tam ešte nepatrí ale to, že situácia nie je dobrá hovoria všetci, len na Slovensku si to nepriznávame. Jediné ospravedlnenie by bolo, že do konca novembra urobíte TB, kde predstavíte „zlatú“ miliardu eur, ktorou vráti vláda SR energetiku do vlastných štátnych rúk, čo zabezpečí energetickú bezpečnosť štátu, jeho občanov, jeho priemyslu, tým zastabilizuje zamestnanosť, zabezpečí chod verejného sektora ako je napr. školstvo a zdravotníctvo.  V opačnom prípade zvážte svoje zotrvanie vo funkcii ministra financií, pretože SR nepotrebuje ministra len „do pohody“  ale akčného a suverénneho.

Autor bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmognerovej.