Slovensko = ekologický Armagedon.
Kto pozorne sleduje dianie okolo envirodiania na Slovensku, tak mu neušlo, že sanácia Vrakunskej skládky, jednej z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku, sa opäť komplikuje. Správny súd zrušil rozhodnutie, podľa ktorého projekt nemusel prejsť úplným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), a vec vrátil na nové konanie. Posudzovanie zámeru sa tak natiahne a kontaminácia pitnej vody sa nezastaví a postupuje ďalej. Spor o podobu sanácie trvá roky.
Vrakunská skládka patrí medzi najvýznamnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Do centra pozornosti sa dostala najmä pre dlhodobo neriešenú otázku jej sanácie, ktorá sa už roky posúva bez definitívneho výsledku. Znečistenie je dôsledkom niekdajšej chemickej výroby v areáli bývalej Dynamitky, neskôr známej ako Istrochem.
Skládka vznikla v roku 1966, keď sa environmentálnym dôsledkom podobných činností nevenovala taká pozornosť ako dnes. V tom období neexistovali prísne požiadavky na zabezpečenie úložísk chemického odpadu, a preto sa pri ich budovaní nepoužívali nepriepustné tesniace vrstvy ani ďalšie ochranné opatrenia. Odpad z chemickej výroby sa ukladal alebo vylieval do koryta Mlynského ramena vo vrstvách, ktoré sa následne prekryli a zarovnali s okolitým terénom. Takýto spôsob ukladania odpadu pokračoval 13 rokov. Rekultivácia skládky sa uskutočnila v roku 1980. Skládka napriek vykonaným opatreniam dnes predstavuje vážnu environmentálnu záťaž na ploche 4,65 hektára s obsahom vyše 90 000 m³ nebezpečných chemikálií. Toxické látky a pesticídy kontaminovali podzemné vody. Pitná voda z verejného vodovodu je bezpečná, avšak platí striktný zákaz čerpania a pitia vody zo súkromných studní. ÚVZ, MŽP a iné orgány štátnej správy neodporúčajú vodu v žiadnom prípade piť a taktiež nepoužívať ju ani na polievanie záhrad, bazénov či sprchovanie. Chemické látky ako pesticídy a herbicídy sa môžu hromadiť v pôde a plodinách a pôsobiť ako kumulatívne karcinogény.
V rokoch 1966 až 1980 sa na miesto bez izolačných vrstiev vyvážal rôznorodý chemický odpad. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 stúpla hladina podzemnej vody, ktorá dnes priamo zaplavuje staré chemické sudy a roznáša znečistenie do podzemia. Kontaminačný mrak má dĺžku približne 5,5 kilometra a zasahuje viaceré lokality. Priamo najviac postihnuté lokality sú Bratislava – mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Okolie Bratislavy sú to obce Rovinka, Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Skutočnosť, že ukladanie chemického odpadu bez primeraného zabezpečenia predstavuje vážne riziko pre životné prostredie, dnes potvrdzujú viaceré odborné analýzy. Ministerstvo životného prostredia SR sa problematikou Vrakunskej skládky začalo zaoberať už v roku 1992, napriek tomu sa ju dodnes nepodarilo vyriešiť.
V roku 2016 rezort prevzal zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie začal v roku 2018 a nezaobišiel sa bez odvolaní. Zámer sa podľa pôvodného rozhodnutia nemal ďalej posudzovať, teda sa nemala predložiť takzvaná veľká EIA.
Mestské časti Vrakuňa a Ružinov vo svojich odvolaniach požadovali dopracovanie podmienok sanácie. Žiadali, aby konkrétne technológie čistenia podzemných vôd boli určené až na základe doplnkového geologického prieskumu a výsledkov ďalších povoľovacích konaní. Zároveň navrhli povinnosť informovať o prípadnom odhalení nových zdrojov znečistenia počas sanačných prác.
Samosprávy tiež požadovali, aby všetky technológie, ktoré neboli predmetom posudzovania v procese EIA, prešli samostatným hodnotením vplyvov na životné prostredie. Upozornili tiež na potrebu vyriešiť prepravu kontaminovanej zeminy tak, aby čo najmenej zaťažovala dopravu a neohrozovala obyvateľov. Podľa stanovísk a požiadaviek oboch mestských častí bol zámer v čase posudzovania nedostatočne rozpracovaný. Kritizovali najmä absenciu jasne definovaných sanačných postupov, nevyhodnotené zdravotné riziká a nesúhlasili s tvrdením, že navrhované opatrenia predstavujú dostatočnú prvú fázu sanácie. Ďalší účastníci konania namietali, že viaceré podmienky rozhodnutia iba odkladajú riešenie zásadných otázok do ďalších etáp prípravy projektu. Podľa nich mal byť zámer dopracovaný ešte pred vydaním rozhodnutia. Zároveň upozornili, že viaceré uložené podmienky nemajú stanovené termíny ani spôsob kontroly ich plnenia.
Mnohí odborníci a účastníci konania kritizovali tiež rozdelenie sanácie na viacero etáp a tvrdili, že navrhované riešenie nie je komplexné ani v súlade s viacerými právnymi predpismi vrátane rámcovej smernice o vode. Výhrady smerovali aj k nakladaniu s odpadom, keďže podľa nich nebol dostatočne zmapovaný rozsah chemického odpadu, spôsob jeho zneškodnenia ani vplyv vznikajúcich nebezpečných odpadov na životné prostredie.
Odvolatelia spochybnili metodiku stanovenia cieľových hodnôt sanácie a rizikovej analýzy, ako aj kvalitu údajov o znečistení podzemných vôd. Kritizovali tiež nejasnosti v povoľovacích procesoch a upozornili, že bez splnenia zákonných podmienok nemusí byť možné sanáciu zrealizovať.
Vo svojich záveroch označili zámer za nedostatočne pripravený. Poukazovali na chýbajúce údaje o rozsahu znečistenia, zdrojoch kontaminácie, zdravotných rizikách, nakladaní s odpadmi či ekonomických dôsledkoch projektu. Kritizovali tiež absenciu variantných riešení a komplexného systému sanácie podzemných vôd. Jeden z odvolateľov navyše požadoval posúdenie viacerých variantov sanácie vrátane úplného odstránenia odpadu. Nesúhlasil ani s vyňatím čistiarne odpadových vôd z procesu EIA a upozornil na možný konflikt záujmov. Ďalší namietal, že pripomienky verejnosti neboli dostatočne vyhodnotené a rozhodnutie je podľa jeho názoru v rozpore so slovenskou aj európskou legislatívou. Ďalší odvolateľ požadoval, aby sa v procese EIA posudzoval aj variant úplnej aktívnej sanácie a aby navrhovaná izolácia znečistenia bola považovaná iba za dočasné riešenie s následnou úplnou sanáciou v stanovenom časovom horizonte.
Sanácia Vrakunskej skládky posudzovaná ako jeden celok. Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, však po niekoľkých mesiacoch odvolania voči rozhodnutiu zamietol a potvrdil pôvodné rozhodnutie okresného úradu. Tým sa však prípad neskončil a celou vecou sa začal zaoberať Správny súd.
Ten napokon rozhodol, že rozhodnutie okresného úradu ruší a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok bol vynesený v januári 2026 a právoplatnosť nadobudol koncom marca tohto roka. Správny súd dospel k záveru, že ministerstvo aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili zámer sanácie Vrakunskej skládky, keď rozhodli, že nepodlieha povinnému procesu EIA.
Súd zdôraznil, že sanáciu environmentálnej záťaže treba posudzovať ako jeden komplexný projekt, nie ako sériu samostatných etáp. Odkázal pritom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej nemožno obchádzať povinnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie rozdelením projektu na menšie časti.
Podľa súdu mali správne orgány vyhodnotiť kumulatívne vplyvy všetkých etáp sanácie naraz. Tým, že posudzovali iba prvú etapu, dostatočne nezistili skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdili. Na záver rozsudku súd rozhodol, že napadnuté rozhodnutie ruší a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Ten bude musieť doplniť dokazovanie, opätovne posúdiť vplyvy zámeru na životné prostredie a vydať nové rozhodnutie v súlade s právnym názorom súdu. Súd zároveň upozornil, že správny orgán je jeho právnym názorom viazaný. Ak by v ďalšom konaní postupoval v rozpore s rozsudkom a súd by musel rozhodnutie opäť zrušiť z rovnakých dôvodov, môže správnemu orgánu uložiť pokutu – to zn. Ministerstvu životného prostredia SR.
Rozhodnutie právneho súdu predstavuje významný obrat v dlhoročnej príprave sanácie Vrakunskej skládky. Prvostupňový správny orgán bude musieť projekt opätovne posúdiť, doplniť dokazovanie a zohľadniť právny názor súdu, podľa ktorého treba sanáciu hodnotiť ako jeden celok. To určite celý proces opäť predĺži, zároveň však vytvára predpoklad na komplexnejšie posúdenie jednej z najzávažnejších environmentálnych záťaží na Slovensku.
Ak ste dočítali až sem, tak si zrekapitulujme základné čísla – MŽP SR sa začalo zaoberať sanáciou skládky – lepšie povedané postupnou kontamináciou pitnej vody v roku 1992 čiže pred 34 rokmi. MŽP SR začalo proces EIA v roku 2018 – čiže pred 8 rokmi. Za 34 rokov sa na MŽP SR vystriedalo 17 ministrov, niektorí viackrát, niektorí len dočasne na zastupovanie. Počas celého obdobia sa MŽP stalo objektom obchodu a obchodovania so zákazkami, ktoré v nejednom prípade prepukli v škandál sprevádzaný s obrovskými finančnými škodami a stratami. Sanácia jednej z najväčších ekologických katastrof sa tak po 34 rokoch vracia do bodu 0 – slovom nula. Nik nenesie zodpovednosť, dokonca ani len tú „povestnú politickú“. Politické krytie nominantov bolo prevažne HZDS, Most – Híd, Smer a najviac SNS. Aj ostatný minister T. Taraba je nominant SNS, ktorý sa do NR SR prekrúžkoval na kandidátke SNS pod volebným heslom Voda, pôda , les. Všetkým bolo jasné, že SNS, v tom čase mimo NR SR chýba nápad a najmä ľudia, ktorí by ten výsledok zvrátili. Tomáš Taraba využil ako výťah do NR SR už druhú politickú silu, vždy bez vlastného nápadu, vždy bez politického výtlaku. MŽP SR pod jeho vedením predložilo na vládu projekty, ktoré boli uznesením Vlády SR označené ako strategické investície štátu – Baterkáreň Šurany ( zahraničný investor – nie štát), Prečerpávacia nádrž Málinec – komu bude patriť konečný produkt – elektrika ? – štátu alebo ČEZ ako majoritného v Slovenských elektrárňach, Vydaná EIA pre najväčšiu spaľovňu v Slovnafte ( vlastne v MOL). Do Vlády predložil Zonáciu, ktorá poškodí príslušné samosprávy, lesné závody, Urbáre ale zvýhodní developera. Zdôvodnenie, že je to záväzok z Plánu obnovy neobstojí, pretože Plán obnovy nie je dar ale Pôžička, ktorou zadĺžime ďalšie generácie pre nevýhodný (nepotrebný) projekt. MŽP pod jeho vedením vydalo EIA developerovi na výstavbu v Pečnianskom lese, čím definitívne končí pôvodný lužný les v jeho terajšej podobe…. atď. Vrabce nie len v Bratislave ale aj za jej hranicou čvirikajú, že odklad jeho odvolania do septembra je podmienený vydaním EIA pre Baterkáreň, podpisom zmluvy o generálnej oprave VDG, kde bolo na začiatku roka 2024 neúspešné VK ( dnes je zázračne na svete výsledok v prospech rakúskej spoločnosti a pološtátnej slovenskej VÚJE) a údajne vydanie SEA potrebné k akceleračným zónam, kde opäť operujeme Plánom obnovy – Pôžičkou.
Nikomu nevadí, že najviac onkologických diagnóz v prepočte na počet obyvateľov vykazujú dlhodobo okresy Bratislava, Komárno? Nikomu nevadí, že incidencia zhubných nádorov na Slovensku dlhodobo rastie, pričom celkovo sa výskyt od roku 1996 zvýšil o 23,5 %? Nikomu nevadí, že po uvedených okresoch sa incidencia zvýšených onkologických ochorení zvyšuje v okolí Strážskeho? Nikomu nevadí, že Zemplínska šírava je kontaminovaná a konzumácia tu ulovených rýb je prísne zakázaná? Ryby sú v celej nádrži kontaminované PCB (polychlórovanými bifenylmi) a ťažkými kovmi, preto sa lovia výlučne v režime „chyť a pusť“ už niekoľko rokov? Ako sa tam dostali a dostávajú, keď Minister Taraba dal vyviezť sudy do spaľovne vo Viedni?
Za 36 rokov bol len jeden minister odborník, vzdelaním a praxou najpovolanejší na ministerskú stoličku – bol to Akad., Prof. Juraj Hraško, svetovo uznávaná kapacita v pedológii. Bohužiaľ bol vo funkcii len pol roka. Druhý, ktorý zniesol kritériá odbornosti, vzdelania a zodpovednosti za vedenie rezortu bol Prof., RNDr. László Miklos. Naopak úplná katastrofa boli Chrbet, Žiga, Budaj a Taraba. Poslední dvaja v tom rezorte nemali nikdy pôsobiť, pretože sú škody, ktoré sú zvratné a sú škody, ktoré sú nezvratné. Kým Budaj spôsoboval škody svojou nečinnosťou, Taraba spôsobuje škody práve svojou činnosťou. Ide iba o to, ako sa s tým teraz vysporiada Andrej Danko alebo SNS, pretože ďalšie riešenie môže mať fatálne následky pre SNS.
Dnes je jasné, že predvolebné heslo – Voda, pôda, les bolo zneužité ľuďmi, ktorí ani prstom nepohli na jeho obsahu alebo jeho plnení. Ako spoluautor toho materiálu v rozsahu 76 strán z 2.2.2023 ho viem doručiť A. Dankovi osobne. Autor toho materiálu dokonca nie je ani Rudolf Huliak.
Slovensko potrebuje SNP II. – Slovenské národné prebudenie.
Celá debata | RSS tejto debaty