SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

Toto často čítam v reakciách čitateľov na rôzne články, ktoré informujú o vyjadreniach európskych predstaviteľov na adresu Slovenskej republiky alebo na adresu predstaviteľov slovenskej vlády.  Nuž európsky lídri a najmä naše médiá, ktoré až na malé výnimky akoby ani neboli Slovenské, komentujú len to, čo im naša politická reprezentácia podloží na „striebornom podnose“.

Celá predvolebná kampaň časti slovenskej politickej scény v roku 2023 bola založená na suverenite, národnoštátnych záujmoch, orientácii Slovenska na štyri svetové strany, sebestačnosti, stabilizácie verejných financií po rozvrate predchádzajúcou vládou, POZOR – ani náboj na Ukrajinu, pretože Slovensko je za mier a nepodporuje vojnu…….atď, atď.

Kde sme po takmer dvoch rokoch? Verejné financie opravujeme my občania a podnikatelia v rámci konsolidácie a nie vláda štrukturálnymi a systematickými opatreniami. Tu sme došli tak ďaleko, že dôrazne upozorňujú aj NKÚ a NBS. Naopak, denne čítame ako sa „rodia“ nové tendre. Denne čítame ako vznikajú nové vymyslené funkcie  – „trafiky“. Sektor potravinárstva a poľnohospodárstva je ešte viac odkázaný na dovoz – posledné údaje hovoria o 1400 kamiónoch s potravinami denne. Zamyslel sa niekto nad tým, kto si to objednáva?  Nie, to nie je štát. To sú etablované obchodné reťazce, ktoré ak by sa rozhodli stiahnuť zo slovenského trhu, tak nemáme v rukách ani len logistiku náhrady týchto komodít.

V zdravotníctve sme naoko zažehnali erupciu sopky tak, že vplyv jednej skupiny sa nahradil vplyvom druhej skupiny a pritom sa nalepila náplasť skupine zdravotníkov. Akosi sa zabudlo na pacienta….. Nuž o to bude erupcia sopky neskôr ničivejšia.

Na Ukrajine sa naďalej vraždí zbraňami vyrobenými na Slovensku. Ospravedlnenie, že to nie štát vyváža ale súkromný výrobca absolútne neobstojí, pretože štát vydáva všetky povolenia. Ospravedlnenie na základe ekonomického profitu pre slovenskú ekonomiku je ešte na väčšej vode, pretože výrobcovia sú vo veľkej väčšine zahraničný s malou účasťou štátu, kde konečné ekonomické výsledky sú „konsolidované“ asi tak ako výsledky automobiliek s matkami v zahraničí. Profit je len v zamestnanosti a ten nie je v celoslovenskom meradle najrozhodujúcejší.

Zaujímavý je však slovenský variant politiky na všetky štyri strany.  Tu by som čakal konečne riešenie všetkých ekonomických, národnoštátnych záujmov v rámci suverénnej politiky.  Aj 5 mil. štát na mape sveta má právo na svoju suverénnu politiku, na svoje sebaurčenie, svoje ekonomické záujmy a najmä podmienky pre rozvoj spoločnosti – jeho obyvateľstva.  Bohužiaľ politika na 4 svetové strany v našom ponímaní znamená rotáciu 4 názorov, 4 politík a 4 dôvodov ako sa v danom momente zapáčiť.  Niekedy mám pocit, že ak by bolo 5 svetových strán, tak operatívne dokážeme doplniť svoj ďalší dôvod ako sa niekde poľahky dohodnúť.  Až smiešne tragikomicky vyznelo stretnutie počas presunu delegátov na Summite NATO troch našich ústavných činiteľov s prezidentom Trumpom.  Ich vyškerené tváre avizovali splnený detský sen o stretnutí s „veľkým“ Trumpom.  Stranícke centrály ihneď vyslali signál o dôležitom stretnutí.   Mám za to, že stretnutia sa riešia dlhodobo dopredu diplomatickou cestou s jasným obsahom rokovania.  Alebo sa mýlim a minister Kaliňák dohodol zmenu DCA zmluvy na chodbe? Podpichla ho šťuka slovenskej diplomacie minister Blanár –„ veď to už konečne povedz“…  Nie nič také sa nestalo.  Viete prečo sa hovorilo o Margaret Tchatcherovej (1979-1990 premiérka Veľkej Británie) ako „železnej lady“? Pretože tvrdou „železnou rukou“ na všetky štyri svetové strany presadzovala jeden prúd politiky vyhovujúci Spojenému kráľovstvu.  Preto v starej Európe mali autoritu Konrád Adenauer, Willy Brandt alebo Helmut Kohl z Nemecka, Charles de Gaulle alebo Francoise Mitterand  z Francúzska.  Preto, lebo svojou jasnou a principiálnou politikou dokázali vlastným štátom privodiť prosperitu.

Áno treba povedať, že dnešný lídri EU nemajú ani zďaleka túto autoritu ani doma vo vlastných štátoch, nieto ešte v Európe.  Sú to častokrát doma neúspešný politici vykopnutí do EP a EK.  To však neznamená, že sa musíme znížiť na ich úroveň.  A kde,  ako v takomto prostredí sa dá jasne sformulovať stanovisko Slovenska.  Chápem, že nás je len 5 mil. oproti Nemecku, Francúzsku. Ale nie sme sami v takomto postavení a najmä ako píšem v dobe, keď Francúzsko prekonáva takmer vlastnú občiansku vojnu, v Nemecku sa menia kancelári so zvýšenou intenzitou a Bundestag  je vo svojich rozhodnutiach takmer denne na hrane. Politická reprezentácia oboch nemá vyhraté doma a nemá dôveru ani v zahraničí.  Má len silné národy/štáty za sebou.  O to viac, že jedno hlasovanie alebo jedna veta premiéra SR alebo prezidenta SR môže v konečnom dôsledku znamenať vážny zásah do života 5 mil. obyvateľov. A dôležité je povedať, že v čase, keď SR vstupovala do EÚ, bola únia mierumilovná a relatívne dobre prosperovala. 

Snahou SR bolo úniu aj za jej pomoci priblížiť doma a naopak našu ekonomiku aj vďaka pomoci fondov, vstupu zahraničného kapitálu vytiahnuť vyššie tak, že životná úroveň slovenského občana bude niekde v priemere EÚ.  Bohužiaľ 25 rokov absolútnej stagnácie, vykrádania, zbavovania sa majetku posunulo SR na samý chvost EÚ. Opäť jednou z príčin je naša povaha – doma päsťou do hrude a v Bruseli potichu stlačiť gombík.   A tak sme stláčali – naši zástupcovia aj v NR SR pri ratifikácii – aj pri Lisabonskej zmluve.   Nedávno dvihol niektorým adrenalín český europoslanec Zdechovský, ktorý prišiel na Slovensko v rámci kontrolnej misie na čerpanie eurofondov z PPA. Tomu sa venovať nebudem ale vie verejnosť, že naša politická reprezentácia schválila na rozdiel od iných štátov Lisabonskú zmluvu bez výhrad aj proti sebe samej? LZ obsahuje 44 dodatkov/príloh podpísaných rovno s hlavnou zmluvou. Český prezident V. Klaus pohrozil nepodpísaním, ak by ČR nedostala jeden z dodatkov.  Ale aj naši politickí predstavitelia podpísali Protokol (č. 36) O výsadách a imunitách Európskej únie. Tu sa dočítate, že Majetok EÚ vrátane nehnuteľností v ktoromkoľvek členskom štáte je nedotknuteľný.  Poslanci požívajú imunitu ale nadôvažok Čl. 9 ods. b) „ na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov“ .  Takto isto sú chránení aj ostatní zamestnanci EÚ, v zmysle Hlavy V, čl. 11, .  Ak by pán Zdechovský neprišiel kontrolovať fondy ale napr.  rozdávať hotovosť mimovládnym organizáciám na protesty, tak sa môžeme len nemo prizerať.

Tak sa pýtam, kto z nás robí idiotov?  Európska únia?  Nemali by sme začať najmä doma?  Nemali by sme rozmýšľať kto nás zastupuje?  Sme ešte parlamentná demokracia alebo máme nakročené k nejakému hybridu, keď si odsúhlasíme doživotné renty ľuďom, ktorí majú slúžiť a nie vládnuť?

Na záver dávam jeden návrh, ktorý absolútne nič nestojí. Môže to byť celkom zaujímavá téma v kampani. Navrhujem aby prísaha prezidenta, prísaha predsedu vlády a ministrov, prísaha poslancov NR SR bola zákonom stanovená v nasledujúcom znení –

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony Slovenskej republiky a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.  Som pripravený pri výkone svojej funkcie brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život.“ 

Nie renta, ak pri výkone verejnej funkcie zahynie premiér, tak odškodné zo zákona dostane rodina.  Začnime budovať parlamentnú demokraciu na slušnosti, dodržovaní zákonov a nie na výsadách.

                                                                             Ing. Tibor Danáč, MSc.