SNP – aktuálnejšie ako kedykoľvek inokedy

V uplynulých dňoch sme boli svedkami mnohých tlačových besied, ktoré nám priniesli informácie, že nezainteresovaný človek ( zámerne nie Slovák) by si myslel, že Slovenská republika má najsilnejšiu ekonomiku minimálne v strednej Európe (slovami klasika v Galaxii) a prebytkové peniaze štátneho rozpočtu môžeme bez výčitiek ( častokrát aj bez verejného obstarávania) investovať do experimentov s nejasným dopadom na využitie alebo bez toho, aby sme nezadĺžili aj svojich pravnukov, v krajnom prípade ako štát neskrachovali.

Keďže sa dlhodobo venujem problematike životného prostredia a špeciálne vodou, tak ešte niekoľko blogov venujem tomuto rezortu.  A tak sme si vypočuli, že minister životného prostredia vystúpil v OSN, kde okrem iného vyhlásil, že SR nepotrebuje veterné elektrárne –  no doma opak, práve prebehlo verejné prerokovanie v obciach Močenok a Horná Králová , kde obyvatelia obcí sú zásadne proti ale investor argumentuje prijatým Národným klimatickým plánom a ten hovorí, že musíme mať veterné parky….?? V roku 2025 Ministerstvo hospodárstva pod vedením ministerky Sakovej tento plán zaktualizovalo na 750 MW do roku 2030. No a na Slovenku papier nepustí ani za ten svet.  Potom z ďalšej TB sme sa dozvedeli o úspešnom uzavretí dohody s Talianskou spoločnosťou na likvidáciu nebezpečného odpadu vo Vrakuni. No sláva, ešte sme technicky nevyriešili postupnú kontamináciu vody formou pokračujúcich priesakov ale už máme spaľovňu v Taliansku, lebo údajne nie je bližšie. Len ja viem o takej v rafinérii OMW tu, kúsok za hranicami.  Ale čo je dôležitejšie bez akejkoľvek irónie je fakt, že existuje na Slovensku firma disponujúca technológiou, ktorá vyriešila najväčšiu ekologickú katastrofu v Maďarsku, kde prišlo k zaplaveniu obce Kolontár a mesta Devecser  4. októbra 2010 v popoludňajších hodinách, keď sa pretrhla hrádza odkaliska hlinikárne MAL Magyar Alumínium Termelő és Kereskedelmi Zrt. a leptavý kal následne zaplavil niekoľko miest a obcí. Katastrofa spôsobila smrť 10 ľudí, veľa materiálnych škôd a približne 150 ľudí bolo vážne popálených alebo inak zranených.

Nehoda mala z ekologického hľadiska podobný rozsah ako o približne pol roka starší únik ropy v Mexickom zálive. Z odkaliska uniklo cca 700 tis. kubíkov červeného jedovatého bahna obsahujúceho podľa meraní Greenpeace 110 mg/kg arzénu, 1,3 mg/kg ortuti a 660 mg/kg chrómu, čo sú veľmi vysoké hodnoty. Zaplavená oblasť sa odhaduje na 40 km².Situáciu už niektorí ľudia prirovnali ku katastrofe v Černobyle. Odhadovaná doba sanácie sa merala na niekoľko desaťročí. Nuž problém vyriešila spoločnosť zo Slovenska.  Nakoľko v súčasnosti listom oslovili a požiadali p. ministra Tarabu o (ne)prijatie, tak nebudem uvádzať názov spoločnosti. Táto spoločnosť ma taktiež technológiu na riešenie PCB látok v Strážskom.   

Keďže MŽP v súčasnosti rieši všetko, len nie slovenské životné prostredie rozhodli sme sa s kolegami z OZ PnP , že požiadame ministerstvo aj formou zákona o verejnom prístupe k informáciám ale aj z hľadiska informovania verejnosti – daňových poplatníkov o niekoľko závažných informácií –

Ako Ministerstvo životného prostredia postupuje pri riešení problematiky ovplyvňujúcich život, zdravie a bezpečnosť obyvateľstva SR –

VODA

A –  Skládka Vrakuňa – ohrozenie pitnej vody na Žitnom ostrove

A1 – Prečo ani po viac než dvoch rokoch od nástupu súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR nebola zahájená sanácia environmentálnej záťaže – skládky vo Vrakuni?

A2 – Aký je aktuálny stav kontaminácie a monitoring znečistenia tejto skládky?

A3- Aké sú dôvody, pre ktoré zatiaľ nedošlo k sanácii tejto environmentálnej záťaže?

A4 – Aký je prehľad prijatých a plánovaných opatrení zo strany MŽP SR v súvislosti s touto skládkou?

A5 – Aký je časový harmonogram a finančné krytie navrhovanej sanácie?

A6 – Kedy bolo vo Vestníku verejných obstarávaní zverejnené Výberové konanie na dodávateľa likvidácie nebezpečného odpadu skládky vo Vrakuni, kto bol okrem talianskej firmy, z ktorou minister ŽP podpísal zmluvu prihlásený?

B – Šurany – riziká kontaminácie vody v súvislosti s výstavbou batériového závodu
B1 – Môžete sprístupniť komplexnú správu Ministerstva životného prostredia SR, vypracovanú v spolupráci s Hydrogeologickým ústavom, ktorá sa zaoberá rizikom kontaminácie podzemných a povrchových vôd v oblasti Šurany?
B2 – Aké sú hydrogeologické pomery a aké opatrenia sú prijaté na ochranu strategických vodných zdrojov v tejto lokalite?
B3 – Aký vplyv má plánovaná výstavba závodu na výrobu batérií na podzemné a povrchové vody?
B4 – Aké preventívne opatrenia voči únikom nebezpečných látok sú plánované?
B5 –  Aké opatrenia sú navrhnuté na zamedzenie nekontrolovaného čerpania vody počas výstavby a prevádzky závodu?
B6 – Existuje nezávislý hydrogeologický posudok, ktorý vyhodnocuje túto lokalitu z hľadiska rizík pre pitnú vodu? Ak áno, aké sú jeho výsledky a dostupnosť?

C – Tunel Korbeľka – vplyv na zásobovanie pitnou vodou v regióne ZMOT
C1 – Existuje nezávislá štúdia alebo iné analytické materiály Ministerstva životného prostredia SR, ktoré posudzujú dopady výstavby tunela Korbeľka na úseku D1 Turany – Hubová na vodné zdroje regiónu ZMOT?
C2 – Aké sú možnosti narušenia prúdenia podzemných vôd v tejto oblasti?
C3 – Existuje riziko ohrozenia dostupnosti pitnej vody pre miestne obyvateľstvo v súvislosti s výstavbou tohto tunela?
C4 – Aké krízové alternatívy zabezpečenia dodávok pitnej vody má MŽP k dispozícii pre prípad narušenia vodného režimu počas alebo po výstavbe tunela?

D – Podmienky pre investora batériového závodu v Šuranoch
D1 – Môžete sprístupniť všetkých 42 podmienok, ktoré Ministerstvo životného prostredia SR stanovilo pre investora závodu na výrobu batérií v Šuranoch?
D2 –  Aké je kompletné znenie týchto podmienok?
D3 – Aké je vysvetlenie a odôvodnenie jednotlivých bodov týchto podmienok?
D4 –  Ako sa tieto podmienky zhodujú alebo líšia od oficiálneho stanoviska MŽP SR?
D5 – Bola alebo bude možnosť verejného a odborného pripomienkovania týchto podmienok?

E – Generálna oprava elektrárne VDG – výberové konanie
E1 – Aké sú dôvody, pre ktoré všetkých šesť uchádzačov, ktoré si vyzdvihli podklady v roku 2024 k výberovému konaniu na generálnu opravu elektrárne VDG, do súťaže nenastúpilo, resp. zo súťaže odstúpilo?
E2 –  Aké boli pôvodné súťažné podmienky tohto výberového konania?
E3 – Bolo hodnotené, či tieto podmienky neboli nastavené nevhodne alebo účelovo?
E4 –  Aké sú zverejnené parametre nového výberového konania?
E5 – Akým spôsobom bola vypočítaná predpokladaná hodnota zákazky vo výške 371 mil. eur?

F – Strategický plán rozšírenia verejných vodovodov
F1 – Môžete sprístupniť aktuálnu stratégiu MŽP SR v oblasti dobudovania prístupu k pitnej vode prostredníctvom verejných vodovodov?
F2 – Aká je štatistika pokrytia územia SR verejnými vodovodmi?
F3 – Ako MŽP SR hodnotí účinnosť doterajších výziev a projektov na rozšírenie verejných vodovodov?
F4 – Aké prekážky boli identifikované zo strany samospráv pri realizácii týchto projektov?
F 5 – Aké návrhy systémového riešenia financovania projektov MŽP SR pripravilo vzhľadom na ekonomickú situáciu miest a obcí?

PÔDA

A –  Skrývka ornice – Šurany
A1 – Ako bude naložené so skrývkou úrodnej poľnohospodárskej pôdy z viac ako 500 ha v oblasti plánovanej výstavby závodu pri Šuranoch?
A2 –  Akým spôsobom bude táto ornica uskladnená?
A3 –  Aké opatrenia budú prijaté na jej ochranu pred znehodnotením?
A4 – Aké sú možnosti návratu tejto pôdy do poľnohospodárskeho využitia?

B –  Výrub a stabilita pôdy – diaľnica Turany – Hubová
B1 – Môžete sprístupniť správu MŽP SR o stave územia pod diaľnicou D1 Turany – Hubová, kde už bol vykonaný rozsiahly výrub?

B2 –  Aké opatrenia boli prijaté proti zosuvom pôdy v tejto oblasti?
B3 –  Aký je aktuálny stav meliorácie územia?
B4 – Aké je zabezpečenie protipovodňovej ochrany na odhalených a narušených plochách?

C – Dekontaminácia pôdy – vlastné kapacity SR
Prečo Slovenská republika pri odstraňovaní kontaminácie pôdy a vody nevyužíva vlastné kapacity, napríklad chemické jednotky Armády SR, ktoré majú skúsenosti s odmorovaním v zahraničných misiách? Taktiež spoločnosti, ktoré riešia environmentálne záťaže v zahraničí?

D – Skládky – plnenie záväzkov SR voči EÚ
D1 – Aký je aktuálny pokrok Slovenskej republiky pri likvidácii skládok a rekultivácii environmentálne zaťažených území od roku 2023 do súčasnosti?
D2 – Koľko skládok bolo za toto obdobie odstránených?
D3 – Aký je rozsah rekultivovaných území?
D4 – Akým spôsobom Slovensko plní záväzky voči Európskej komisii v tejto oblasti?

E – Skládka po hlinikárňach – Žiar nad Hronom
E1 –  Ako Ministerstvo životného prostredia SR postupuje voči zodpovedným subjektom v prípade skládky po bývalých hlinikárňach v Žiari nad Hronom, na ktorú bola čerpaná aj štátna pomoc a fondy EÚ?
E2 – Akým spôsobom je zabezpečený dohľad nad rekultiváciou tejto skládky?
E3 –  Aké sú výsledky vykonaných kontrol?
E4 – Boli zistené nejaké nedostatky alebo podozrenia z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami?

OVZDUŠIE

A –  Znečistenie ovzdušia a zdravie obyvateľstva
A1 –  Môžete zverejniť aktuálnu mapu lokalít s najvyšším stupňom znečistenia ovzdušia v Slovenskej republike?
A2 – Existuje porovnanie tejto mapy s údajmi Ministerstva zdravotníctva SR o výskyte respiračných, onkologických a kardiovaskulárnych ochorení?

B –  Opatrenia pre priemyselné regióny
B1 – Aké konkrétne opatrenia Ministerstvo životného prostredia SR prijalo na znižovanie emisií v priemyselne zaťažených regiónoch?
B2 – Do akej miery MŽP SR podporuje inovatívne a technicky moderné riešenia (napr. dotácie na ekologizáciu výroby) namiesto výlučne reštriktívnych opatrení?

C – Zákaz fosílnych palív v domácnostiach
C1 – Ako je MŽP SR pripravené na prechod slovenských domácností od fosílnych palív, najmä zemného plynu, k bezemisným riešeniam, v súvislosti so zámerom Európskej komisie úplne zakázať využívanie fosílnych palív na vykurovanie?
C2 – Aký je stav príprav a aké analýzy boli v tejto veci vypracované?
C3 – Aké existujúce podporné mechanizmy sú pre tento prechod dostupné?
C4 –  Aká je stratégia postupného prechodu slovenských domácností, keďže v súčasnosti je od plynu závislých viac ako 90 % domácností?

Keďže niektoré z otázok sú priamo závislé na verejné konania, verejné obstarávanie s priamym dosahom na štátny rozpočet, tak uvedenú výzvu budem adresovať ako podnet na posúdenie aj Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR, NKÚ SR a Úradu verejného obstarávania.  Ide o aktuálne problémy, ktoré sa za dva roky po voľbách 2023 aj keď z veľkej časti zdedené, neriešené ešte viac zhoršili. Neriešený a zanedbaný problém zvyšuje potrebné finančné prostriedky na riešenia. Verím, že na nájde ešte dostatok zdravého rozumu na MŽP a nájdu v sebe dostatok profesionálnej cti, že dokážu dať verejnosti dostatočné odpovede a riešenia.

Ing. Tibor Danáč, MSc., odborník v oblasti vody a ŽP v OZ PnP